RECENZE: Castlevania: Lords of ShadowCastlevania dnešným hráčom veľa nehovorí, no veteráni, ktorí dokážu oceniť aj grafiku bez prívlastkov ako HD, 3D a podobne si ju určite pamätajú. Pre nás next gen pozitívnych Konami pred nedávnom vydala HD odrodu Castlevania: Harmony of Despair na počesť starých 2D titulov tejto značky. No to pravé "HD" prichádza až teraz s podtitulom Lords of Shadow a že hra neostane iba u rapídne vylepšenej grafiky sa dočítate v našej recenzii. Archanjel Gabriel je u veriacich známy ako veľmi obľúbený a dobrý anjel. Zrejme z neho si Konami zobralo predlohu a vytvorili svojho vlastného Gabriela Belmonta, ktorý má zastaviť vo svete vzostupujúcu temnotu a hlavne priviesť svoju milovanú nebohú ženu späť medzi živých. Ako členom Bratstva sa vydáva nájsť strážcu jazera, Pan-a. Gabriel ho v lesoch nájde a dozvie sa to, v čo najviac dúfal - môže sa spojiť s jeho ženou Máriou. Tým sa ale nič neuzatvára, priam naopak, všetko len začína. Celkový štýl hry je založený na báze podobnej Dante's Inferno alebo Brütal Legend. Chodíte po úrovniach a režete všetko čo uvidíte. V tomto prípade, to je ale unikátnejšie vďaka zbrani vychádzajúcej zo stereotypu. Čiže žiadne meče a sekery, ale pre niektorých známy - Vampire Killer. Ide o zbraň v tvare kresťanského kríža, ktorý má vysúvaciu časť na odolnej reťazi. Vďaka tejto zbrani, ktorá je typickým znakom Castlevanie, sú boje o trochu iné, oproti tým, na aké sme v "sekačkách" zvyknutý. Je pravda že v niektorých prípadoch, kedy si Gabriel reťaz točí okolo seba je animácia až príliš podobná typickým combám s mečom, rozhodne ale stojí za to vidieť ako si z nej spraví cirkulárku a začne rezať všetkých naokolo. Samotný Vampire Killer, ale nie je jedinou zbraňou Gabriela. Hra je plná fantasy prvkov čiže hlavný hrdina právom ovláda rôzne mágie. Presnejšie temnú mágiu a mágiu svetla, ktorú získavate do pečatí. Tie nachádzate po skrytých miestach levelov od mŕtvych kolegov z Bratstva Svetla. Pečate sa delia na tri kategórie a to pre spomínané mágie temna a svetla a tou treťou je doplnenie života. Potrebujete ich mať vždy päť, aby uzavreli kruh a tým vám zvýšili maximálne možné množstvo mágie temna a svetla, alebo ukazovateľ života. Častejšie budete ale narážať na padlých bojovníkov, ktorí miesto týchto kryštálov majú rôzne scrolly. Sú to len akési doplňovačky do deja ako omáčka o lokácii, prípadne budove okolo vás. Tie výhodnejšie listiny, ktoré z pravidla nájdete pri logickej hádanke majú funkciu akéhosi typu. Úplné našeptanie, prípadne hotový výsledok hádanky si môžete z týchto scrollov odblokovať za cenu straty bonusu XP, ktorý by ste normálne za splnenie hlavolamu dostali. Funkcia takýchto hlavolamov je určite dobrá a v podobných tituloch aj častá. Po neustálom sekaní a rezaní nepriateľov si predsa len každý rád nechá odpočinúť prsty a dá zapracovať trošku aj mozgu. Škoda len, že to striedanie medzi bojmi a hádankami, nie je až také správne rozložené, ako sa môže zdať a dosť často sa stáva, že po veľmi dlhej dobe neustálych bojov dostanete zase iba príliš dlhú dobu hádaniek. S tým nelogicky rozložením prvkov a ich preháňaním v tejto Castlevanii nekončíme. Hlavne zo začiatku je poznať, že sa tvorcovia snažili vytvoriť skôr hrateľný film, ako filmovú hru. Doslova spravíte len pár úkonov a hneď sa na vás dovalia pridlhé cutscény, z ktorých výpovedná hodnota je z polovice úplne zbytočná. Zostrihať by sa ich dalo skutočne lepšie, pretože aj skutočne epické scény strácajú na svojej úžasnosti, keď sa kamera na určité miesto pozerá až príliš dlho. Jedným z takých sú boss fighty, kde pred samotným bojom si v ukážke samotného protivníka skutočne do detailov obzriete v ukážke, prípadne si k tomu prečítate aj popis v knihe. Hra samotná je celá orientovaná do knihy, čo dopĺňa celé menu spracované na stránky a rovnako aj pauznutie scény sa zobrazí ako ilustrácia v knihe, čo je naozaj perfektne a plynulo spravené. Do knihy sa ale budete vracať hlavne pri stretnutí nových protivníkov, ako zmieňovaný boss-ovia. Niektorí z nich sú obrovskí a celkovo pripomínajú PlayStation hru Shadow of the Colossus, kde sa rovnako snažíte poraziť obrovské monštrá, asi tak 20 krát väčšie ako samotná hrateľná postava. V Castlevanií sa s takýmito bossmi občas stretnete a môžem vám povedať, že sa na nich zabavíte skutočne viac ako na klasických démonoch, ktorým sa stačí iba uhýbať a následne ich sekať. U týchto nadrozmerných nepriateľoch musíte začať používať Gabrielové horolezecké schopnosti, ktoré sú na rytiera dosť pozoruhodné. Postava dokáže vyliezť na hoci jakú horu, prípadne výklenok v budove. Dopomáha mu k tomu aj reťaz z Vampire Killera, ktorú obmotá o tyče vrazené v stenách a následne sa po nej vyšplhá. Tie si ale určite všimnete, keďže sú v hre až príliš vysvietené do fialova. Narozdiel od tyčí sú výklenky a škáry po ktorých Gabriel lezie sú tak prirodzene vložené do lokácii, že je skutočne problém niekedy nájsť cestu ďalej. V tomto prípade je tu ale lepšia varianta našeptania cesty, ako u tyčí z ktorých šľahá fialové svetlo. Je ňou akýsi odraz svetla, ktorý sa sem-tam na výklenku objaví. S problémom "kam ďalej?!" sa v hre občas budete stretávať aj keď otvorenosť sveta nie je až taká veľká, ako sa môže zdať a pri pohybe ste dosť obmedzený, no nájsť práve tú jednu cestu, ktorú pri väčších leveloch budete mínať začne byť po chvíli otravné. Celkový stereotyp z levelov samotných, ale určite príliš skoro nenastane. Hra je rozdelená až na dvoch diskoch, kde ten druhý začne hra pýtať presne v polovici kampane, a tak tvorcovia mohli do hry vložiť objekty v skutočne hojnom množstve, čo sa odrazilo aj na odlišnosti samotných levelov. Prejdete cez ľadové, púštne, lesné ale aj "technické", prípadne kryštálovité levely. Za zmienku stoja hlavne rozdielne minihry, čiže logická časť hry, ktorá bola vyššie spomínaná. Tou najlepšou bola pre mňa určite hracia skrinka od Baby Jagi, kde vás táto rozprávková postava zmenší a dá do hracej skrinky, aby ste pre ňu získali modrú ružu. Prípadne šachová hra, podobná tej, ktorú poznáme z prvej časti Harryho Pottera (šach je jediná vec z hry, ktorá sa dá hrať s druhým hráčom). Okrem Baby Jagi bývajúcej v domčeku na stračej nôžke sú v hre aj iné "slávne" mýtické postavy, ako miestnosť doktora Frankestaina, známe vampírky, Satan a podobne. Čo mi vynára rozporuplné názory, je obtiažnosť hry. Máte síce na výber niekoľko úrovní, no stredná obtiažnosť, typická pre klasických hráčov, je nastavená v určitých častiach hry dosť vysoko. Hlavne pri určitých boss fightoch. Na druhú stranu, Castlevania nikdy nebola hra označovaná ako "ľahká".
Grafika je zvládnutá naozaj perfektne, farebnosť okolitého sveta ale aj postáv je veľmi príjemná a rovnako tak aj detaily modelov sú dotiahnuté k dokonalosti. Rovnako tak rozmanitosť a prepracovanosť vody.. jednoducho nádhera. Až na pár textúr zeme v niektorých častiach levelov a pri miestach s veľkým počtom nepriateľov mierne klesne FPS, inak pre mňa jasná dokonalosť. Ozvučenie je taktiež na veľmi dobrej úrovni a zapadá do deja hry. Castlevania: Lords of Shadow je na moje prekvapenie naozaj skvelá hra. Je aj prekvapivo dlhá, čiže na jedno posedenie si ju určite ako 99% dnešných hier nezahráte. A to hovorím len o kampani, pri zbieraní doplnkov a achievementov si túto "dlhosť" môžete vynásobiť dvoma. Nemám takmer žiadne skúsenosti so značkou Castlevania, ktorá ale týmto titulom prešla aj tak "reštartom" čiže sa nebojte, že by vám niečo nezapadalo do deja, ak ste predchádzajúce hry nehrali. Je to klasická Hack and Slash hra, čiže sekaj a rež kým to ovládač bude zvládať. Do toho sú veľmi príjemne vsunuté logické časti a to všetko zabalené v perfektnej grafike a s príjemným ozvučením. Bavilo vás Dante's Inferno alebo podobná hra? No, tak si pre tú Castlevaniu už bežte!
Celkové hodnocení: 84%
Grafika 9/10 Trvanlivost 9/10
Zajímavosti a linky: Vydavatel: Konami Digital Entertainment Homepage: oficiálni stránky hry Doporučený nákup: "zde"
|
|
















Informace